Hetave oĩ umi káso dengue rehegua: Ojehecha 4.483 hasýva mbohapy arapokõindy ohasávape

Dengue mba’asy ohechauka hesakã ojupíha ko’ágã peve jasypoapýpe. Marandu oñembopyahúva Vigilancia de Salud ohechauka mbohapy arapokõindy ohasávape ojehechakuaa 45.026 káso tetã pukukue, umíva apytégui 4.483 ha’e dengue.

Umi tetãvore hetave káso orekóva ha’e Central, Asunción, Alto Paraná, Cordillera, Guairá, Concepción ha Paraguarí.

Marandu ohechauka 82% umi muestra procesada ha’e serotipo DENV-2, ha’éva pe oĩveva ñane retãme. Oĩ avei DENV-1 rehegua, ha katu sa’ive.

Chikungunya rehegua, ojehechakuaa ojupiha michĩmi umi káso. Mbohapy arapokõindy ohasávape ojekuaa 15 káso chikungunya. Hetave umi káso ko’ã arapokõindýpe oúva Guairágui (8). Péicha avei ojejuhu káso Itapúa (3), Asunción (2), Alto Paraná ha Cordillera-pe.

Ojekuaava’erã tetãvore Guairá ohasa ohóvo hetave káso ojehecháva CHIKV. 22 ha’e umíva poapy arapokõindy ohasávape.

Hasýva opytava’erãva tasyópe

Mbohapy arapokõindy ohasávape, ojehecha 626 hasýva opytava’erãva tasyópe oreko haguére dengue. Ko’ãva apytégui 32 (5%) oike unidad de terapia intensiva (UCI)-pe ha 594 (95%) opyta sala-pe. 56% umi opytava’erãva tasyópe mba’asýgui ojehecha kuñanguérape.

Ojekuaa umi hasyvéva ha’e mitanguéra. Ko’ágã, mitã orekóva 5 guive ha 9 ary peve ha’e 18%. Hapykuéri oĩ umi orekóva 10 guive 14 ary peve, péva ha’e 15% umi oikéva tasyópe.

Umi hasýva opytava’erãva tasyópe dengue rehe ko arapa’ũpe, 24% oreko algún comorbilidad, umíva apytépe ojehecha ko’ãva: Mba’asy korasõ rehegua, obesidad ha diabetes.

Umi omanóva dengue-gui

Umi omanóva dengue-gui, oñepyrũ guive oĩ hetave káso ha ko’ágã peve, ojehecha 34 omanóva ko mba’asygui, ha hetave hína kuñanguéra. 31% umi omanóva oñemoañeteva’ekue ha’éva mitãnguéra.

Reguereko ramo ñandukuaa, reho arã tasyópe

Reguereko ramo akãnundu, akã, tesa rapykuéri térã rete rasy, eho arã pya’e tasyópe. Avei, ejesarekove tye rasy, py’ajere, térã oke hetaiterei, ha tuguy.

Ani hag̃ua ñati’ũ oisu’u ndéve, tekotevẽterei ojeporu repelente ha mosquitero, oñemoĩ malla/red metálica okẽ ha ovetãpe, ha ojeporu ao manga puku.

Oĩ ambue mba’e ikatu ojejapo umi ñati’ũ oĩ sa’ive:

  • Ani reheja upérupi umi mba’e ikatu ombyaty y.
  • Emombo umi mba’e ndojeipurumo’ãvéima, ikatúva ha’e láta, botella, tapita ha ambue.
  • Emoĩ techo guýpe umi mba’e ndojeikatúva oñemombo (aparato doméstico kuéra, neumático umia)
  • Reipuru yvyku’i hyku umi florero-pe, ani emoĩ y hyepýpe.
  • Emopotĩ umi canaleta kuéra.
  • Emoĩ cloro umi piscina-pe.
  • Emo’ã umi mba’yru oñembyatýva y oje’u hag̃ua.
  • Ehecha ani oñembyaty y umi yvyrarakã yvyramátape.
  • Emaña ndaipóripa y oñembyatýva umi plato-pe maceta rehegua.
  • Emopotĩ mba’eryru mymba kuérare (eipuru cepillo ha havõ) guerova ramo pe y.